NÁŠ BLOG

admin

Druhy pracovních pomerov

Druhy pracovných pomerov

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Zákonník práce však odlišuje založenie pracovného pomeru (prichádza na základe pracovnej zmluvy) a jeho vznik (odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce). Od toho dňa je zamestnávateľ povinný prideliť zamestnancovi prácu, platiť mu mzdu a dodržiavať ostatné pracovné podmienky. Taktiež zamestnanec je povinný vykonať prácu podľa pokynov zamestnávateľa v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a predpismi vzťahujúcimi sa na ním vykonávanú prácu, ktoré musí zamestnanec dodržiavať. Jedným zo spôsobov ako získať pracovné skúsenosti je absolventská prax, ktorej sa venujeme v článku o pomoci od úradov práce.

Pracovný pomer na dobu určitú a neurčitú
V pracovnej zmluve, ktorou sa zakladá pracovný pomer na dobu určitú sa vymedzí doba trvania pracovného pomeru. Táto doba môže byť v pracovnej zmluve vymedzená buď priamo konkrétnym údajom, alebo inými skutočnosťami (napr. dobou trvania vykonávaných prác, návratom z materskej dovolenky). To znamená, že pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená jeho trvania a aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
Dôvodom u niektorých zamestnávateľov pre dobu určitú je sezónnosť prác, u iných je to často aj snaha otestovať svojich zamestnancov a preveriť v presne určenom čase ich schopnosti. Zamestnávateľ má možnosť pracovnými pomermi na určitú dobu lepšie a pružnejšie regulovať svoje potreby pracovnej sily, napríklad podľa dopytu objednávateľov. Pre absolventa je to, zase možnosť ako získať prax, mať rovnaké pracovné podmienky ako pri dobe neurčitej.
Vo všeobecnosti platí, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najdlhšie na tri roky. Zákonník práce však uvádza aj dôvody, v ktorých je možné predĺžiť dobu určitú nad tri roky (napr. zastupovanie zamestnanca, dohodnuté v kolektívnej zmluve), čo však musí byť presne uvedené v pracovnej zmluve. Pracovný pomer uzavretý na určitú dobu sa končí uplynutím tejto doby. Ak po nej zamestnanec pokračuje vo výkone práce s vedomím zamestnávateľa, automaticky sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú.
Pracovný pomer na dobu určitú sa skončí, aj keď jeho koniec nastane napríklad v čase PN alebo materskej dovolenky. Zamestnávateľ ho môže skončiť ihneď aj bez uvedenia dôvodu, v takomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za dobu, po ktorú mal pracovný pomer ešte trvať.

Pracovný čas
Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne, pričom v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná smena je dlhšia ako šesť hodín prestávku na odpočinok v trvaní 30 minút.

Ak jedno zamestnanie nestačí
Finančná situácia mladých ľudí, ktorí sa chcú postaviť na vlastné nohy, núti premýšľať ako si čo najviac privyrobiť na svoju samostatnosť. Jedným z riešení je viac zamestnaní. Popri trvalom (hlavnom) zamestnaní môžete vykonávať ďalšiu činnosť na základe pracovného pomeru na kratší čas, alebo na dohodu o vykonaní práce. Slovenský zákonník práce umožňuje zamestnancovi súbežnú existenciu dvoch pracovných pomerov na riadny pracovný čas – plný úväzok (t. j. 40 hodín týždenne), len za predpokladu, že v jednom z nich sa mu poskytlo neplatené voľno. Zároveň pripadá do úvahy existencia pracovného pomeru na riadny pracovný čas a pracovného pomeru na kratší ako je ustanovený týždenný pracovný čas, alebo dva pracovné pomery na polovičný úväzok a podobne. Posledná možnosť je existencia niekoľkých pracovných pomerov na kratší pracovný čas, t. j. na menej ako 40 hodín týždenne.
Každý pracovný pomer sa posudzuje samostatne, a tak má zamestnávateľ i zamestnanec na základe pracovnej zmluvy odvodovú povinnosť voči zdravotnej a sociálnej poisťovni, rovnako ako aj zrážku dane z príjmu. V prípade pracovného pomeru, kde si zamestnanec čerpá neplatené voľno, nevzniká povinnosť odvodov do sociálnej poisťovne. No odvody do zdravotnej poisťovne zostáva zachovaná.
Ak uvažujete o zamestnaní v zahraničí súčasne so zamestnaním na Slovensku, predtým než začnete pracovať na hlavný pracovný pomer v zahraničí, je dôležité si overiť, či pracovné právo danej krajiny umožňuje súbežné pracovné pomery tiež a najmä za akých podmienok.

Práca na kratší pracovný čas
Ak sa stanete zamestnancom na kratší pracovný čas, máte až na určité výnimky rovnaké výhody ako riadni zamestnanci. Aj tu však platia isté povinnosti, a to odvody do Sociálnej poisťovne, ak váš príjem presiahne minimálnu mzdu aj do zdravotnej poisťovne.
Zamestnanci na kratší pracovný čas:
– pracovný čas musí byť kratší ako 20 hodín týždenne,
– pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni,
– výpoveď môže byť z obidvoch strán daná z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez jeho uvedenia,
– výpovedná doba je 15 dní,
– neplatí ochrana zamestnanca pred prepustením v ochrannej dobe,
– zamestnanec nemá nárok na odstupné ani odchodné.

Dohody o vykonaní práce
Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť s fyzickými osobami, ktoré majú pracovný pomer, ale aj s tými bez zamestnania. Dokonca ju môžete podpísať aj u toho istého zamestnávateľa, u ktorého už pracujete. Tiež môžete uzatvoriť niekoľko dohôd, či už súčasne, alebo za sebou – musíte však spĺňať podmienku, že vykonávanie takejto práce nepresiahne 300 hodín za rok.
Čo treba vedieť o dohode:
– dohodu je možné použiť len na jednorazové práce, ktoré sa neopakujú pravidelne (napr. prepísanie textu, upratanie),
– rozsah práce nemôže prekročiť 300 hodín za rok,
– pracovníkovi nevzniká nárok na dovolenku,
– pracovník nemá nárok na náhradu mzdy, ak mu zamestnávateľ nepridelí žiadnu prácu,
– pracovník zodpovedá za škodu spôsobenú aj rodinnými príslušníkmi, ktorí mu pri práci pomáhali.
Keďže pri uzatvorení dohody o vykonaní práce nie ste považovaní za zamestnancov, odvody do Sociálnej poisťovne neplatíte. Zamestnávateľ vás však musí najneskôr pred začatím výkonu práce do sociálnej poisťovne nahlásiť a po skončení pomeru zase odhlásiť. Z toho vyplýva i jeho povinnosť odvádzať úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vášho príjmu. Ak máte trvalý pracovný pomer a odvody do zdravotnej poisťovne za vás platí zamestnávateľ, z dohody neodvádzate nič, pričom vôbec nezáleží na výške odmeny.
Uchádzač o zamestnanie, ktorý je evidovaný na úrade práce a zároveň dostáva príspevok v nezamestnanosti, môže tiež vykonávať zárobkovú činnosť. Ak však nechce prísť o vyplácanie dávok, rozsah práce nesmie prekročiť 64 hodín a výška odmeny 3200 korún za mesiac.

2 komentářů

  • p.magdalena Lis 04TH, 2015

    dobrý ja by som sa chcela spýtat ak som invalidna 45% možem robit normalne na pracovnu zmluvu , a kolko možem zarobit aby mi nevzali invalid 116,-eur, alebo ktora zmluva by bola pre mna realna najlepšia ,výhodnejšia..lebo teraz robim na dohodu ale tam nemam vobec dovolenki…proste žiadne vyhody…dakujem za radu pekný den

  • Pán Heil Led 19TH, 2018

    Mám otázku zmluva je uvádzaná v hrubom alebo čistom v Českej Republike

Přidat komentář

*
*

„Vždy odpouštějme svým nepřátelům, nic je nedokáže víc rozzuřit.“ Oscar Wilde